02:44

02:44

…Sníva sa mi.

Celá posteľ sa hýbe a ja pomaly (alebo rýchlo?) otváram oči a zároveň skladám nohy z postele. Zemetrasenie. Rozbehnem sa hlava nehlava smerom von z domu. Sníva sa mi, alebo je o realita? Neviem. Takmer nič nevidím, pretože okuliare ostali vedľa postele, alebo pretože je to len sen. Veľmi zlý sen. Dostávam sa pred vchodové dvere a naproti mi ide majiteľka. Vidím ju až keď sa priblíži úplne ku mne a dochádza mi to. Zlý sen je realita.

Zemetrasenie medzičasom prestalo. Už trasie len mňa. Chcem sa vrátiť po okuliare, no vo dverách už stojí Nana zakrútená v deke. Pozeráme sa na seba na stotinu sekundy (alebo večnosť?) a vymieňame si signál: „Je to tu!“ Za nanou sú Gigi a Cyntia, ktoré púšťam von, pretože mi dochádza, že to naozaj nebol len sen a asi by bolo vhodné ich pustiť von ešte predtým, než sa zrúti dom 😀

Čakám chvíľu, pretože majiteľka hovorí, že čoskoro môže prísť ďalší úder, ako to býva zvykom. Vbehnem dnu, vezmem okuliare a mobil a ešte idem na záchod. Nezamykám sa. Pôvodne som sa nechcela ani len zavrieť, ale najpodstatnejšie aj tak bolo čo najrýchlejšie byť opäť von. Ultra rýchle cikanie je za mnou a keď vychádzam von, zisťujem,  že som si ešte pri prvom úniku zobrala so sebou deku, ktorú som celý čas žmolila v rukách. Stále ma trasie. Neviem či od strachu, adrenalínu, alebo od zimy? (Na Bali?) Smejeme sa, aké to bolo rýchle, aké sme boli rozospaté, ale úprimne: som v piči. Moje sny sú väčšinou veľmi živé. Niekedy keď vstanem, absolútne netuším kde som, kým sa nevrátim zo „snového“ miesta až do reálneho priestoru. To, že to, čo sa práve stalo, nebol len jeden z ďalších mojich snov, je pre mňa prekvapenie.

Sťahujem mobilnú aplikáciu, nech viem, kde presne je epicentrum zemetrasenia a zisťujem, že je cca 150 km od nás…a zhruba 50 km od sopky, ktorú sme zdolali pred týždňom. Od sopky, v ktorej kráteri som si kúpila od baníka korytnačku vyrobenú zo síry, pretože korytnačka je tu vnímaná ako symbol ochrany pri zemetrasení. Vtedy som ešte netušila…

Posielam správu Skajke, aby vedela, pretože nikto znás, ani miestni, netušia či príde ďalší otras, alebo nie. Skajka mi do sekundy volá, zjavne nespí, hoci tu sú 3 hodiny ráno. Jej hlas ma upokojí, lebo ona je narozdiel odomňa nadchnutá z takejto jedinečnej životnej skúsenosti, akú jej sestra práve zažila. Ale áno…keby to bolo veľmi zlé, nedokážem sa jej ani dovolať. Rozprávam jej, aké to bolo: „Ako keď si na lodi, ktorá zmení smer a nevieš poriadne ani položiť nohu na zem, aby si sa na nich udržal. Všetko necháš tak, všetky potreby zmiznú a ostane len pud sebazáchovy.“ Som hrdá na to, že som bola prvá vonku, že ma rev Matky zeme dokázal zobudiť, lebo nemusel…

Kým dovolám, všetci sa zbiehajú dovnútra a vo mne sa prirodzene nastavil taký krízový nočný „mode“, že sa mi zaspať určite nepodarí. Nakoniec ale s nedôverou idem dnu, pýtam sa majiteľky, či je to určite „safe“ a dohodneme sa, že ak niečo, bude kričať „Out! Out!“ Skladám hlavu na posteľ, okuliare nechávam na očiach, lebo bez nich budem stratená či so zemetrasením, či bez neho. Telefón držím v ruke. Každá silnejší zvuk mi pumpuje srdce na maximum. Už spievajú kohúty aj gecká. Je to ako na Slovensku s tichom pred búrkou? Keby boli zvieratá ticho, znamenalo by to, že príde ešte ďalší otras? Netuším…Keď ale začnú viť psy, naozaj neviem či ostať, ísť, urobiť cirkus v dome, alebo „Just stay calm!“ ako hovoria všetky príručky k zemetraseniam. To sa povie…

Oči ako puklice, Facebook prescrollovaný oboma smermi, a ja čakám, kedy konečne začnú tí moslimi s rannými modlitbam, aby som sa presvedčila, že je všetko v poriadku. Tesne po pol 5 ráno začnú a poviem vám, nikdy v živote som nebola šťastnejšia, že počujem moslimské árie.

Zaspávam.

Svitá.

 

Srandovné PSčko na záver

3 z nás (Slovenky) nikdy nezažili zemetrasenie. Gigi je však z Chille, takže má so zemetraseniami už skúsenosti a jej príbeh o tom, čo sa práve odohralo, znie trocha inak, pretože sa prebudila ešte v čase, keď prichádzal len zvuk z hlbín, nie otrasy. Otvorila dvere (aby sa počas zemetrasenia nezasekli) a vyšla von. Akurát som vychádzala aj ja. Bola predomnou a z vedľajšej izby vyskočila Nana, ktorá Gigi sotila a zároveň pri tom spadla. Je som to celé vôbec nevidela, pretože okuliare + snový stav, ale ona mi vlastne urobila cestičku von. To však nevedela ani ona, pretože sa zbierala zo zeme a zakrúcala sa do deky, lebo jej došlo, že v tú noc spala nahá…

 



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: