Ako sa Skajka dostala do Rumunska?

Ako sa Skajka dostala do Rumunska?

Písal sa rok 2014 a jeden z mojich potenciálnych bývalých zmenil môj život naveky. (Ooo bože nikdy na neho nezabudnem :))

Každé priateľstvo, interakcia s iným človekom nám do života prináša nejaké poznanie. Niekedy si uvedomíme s odstupom času aký dôležitý tento človek bol a akú podstatnú rolu v našom živote hral.

Ja si to veľmi, ale veľmi dobre uvedomujem práve v teraz. 4 a pol roka po tom, ako som sa nechala prehovoriť na Work and Travel do USA.

Mladé, malomeštiacke dievča (ako by povedala Nika), ktoré bolo vychované štýlom “nato nemáme”, “v našej rodine to nie je zvykom” sa znenazdajky objavilo v USA. Na Floride, … v rezorte kde z 12 poschodia malo výhľad na cely záliv, tyrkysový oceán, biely piesok… v rezorte kde bol bazen, vírivka, sauny, tenisový kurt a posilňovňa. To všetko z nevydareného pokusu v Colorade. Ale to vieme len my dvaja. Pamätám si aké náročné pre mňa bolo pozbierať tých pár stovák EUR aby som sa tam mohla vôbec dostať a dokázať si, že nato mám. Ego trip!

Všetko som si uvedomila v okamihu, keď som sedela na balkóne, s výhľadom na nočnú Miramar Beach, a pozerala sa na tej najjasnejsi a najkrajší ohňostroj, aký som kedy videla. Behom sekundy sa môj život zmenil a ja som pochopila, že môžem mat všetko čo si len dokážem predstaviť. Jedine čo mi stojí v ceste som ja a môj strach…

Sedela som tam nemo, sama a vedela, že tento moment som si nikdy nepripustila vo svojich predstavách pretože som sa bala zažiť niečo “veľké” a nové, mimo hraníc Slovenska. Zrazu som to mala všetko pred očami. Krásne, žiarivé. Celu Ameriku! Sen detstva, snívaný cez filmy.

Po návrate som začala cestovať. Prvý skromný výlet sme si spravili do Ríma. Dodnes najkrajšie mesto aké som kedy videla. Tu sa zrodilo cestovanie na vlastnú päsť. V rovnakom duchu sa niesli nasledujúce roky môjho študentského života. Prvá veľká cesta smerovala na Bali, počiatok Sisway,  ako cestovateľského blogu. USA som si zopakovala ešte raz, nechala som sa zlákať erazmom, kde som sa zaľúbila do afričana, s ktorým sme to ťahali na diaľku, s plánom, že raz sa do Afriky presťahujem aj ja. Ďalšie krajiny, nové články, zažitky a priateľstva.

Počas týchto troch rokov som začala stretávať ľudí zo zahraničia a moja angličtina sa zlepšovala každým dnom.

Nikdy som nemala talent na jazyky a angličtina bola snáď moja najslabšia stránka. Učitelia a spolužiaci zo strednej by určite neverili ako som natom teraz. Minimálne by otvárali ústa!

V lete 2015 som sa zoznámila so Švédom. Tak ho poznajú všetci, ktorí boli zasvätení do tohto príbehu  Milý, mladý chlapec, ktorý to vzdal v rodnej vlasti a presťahoval sa na Slovensko. Naše priateľstvo netrvalo dlho, pretože čoskoro Slovensko opustil aby mohol putovať ďalej. Mne však vnukol nápad práce v zahraničí. Túto myšlienku som potlačila niekde veľmi ďaleko pretože originalny plán bol sťahovať sa do Afriky ale… človek mieni život mení a presne tak to bolo aj v mojom prípade.

Pred skončením školy som bola tlačená zo všetkých strán nájsť si prácu. Samozrejme nemám dosť skúseností, som mladá, a ešte k tomu žena… niekto by si myslel že tieto predsudky sú dávno prežité, ale verte mi, nie sú.

Na odporúčanie Švéda som sa zaregistrovala na portáli Languge Jobs, kde hľadajú ľudí, podľa jazykov aké ovládajú. Dala by som ruky do ohňa, že slovenčina a čeština sú najneužitočnejšie jazyky na svete… až do momentu keď mi v marci 2018 zavolal ind Sarang. Klasickým indickým prízvukom sa mi snažil v rýchlosti vysvetliť akú úžasnú ponuku pre mňa má, a že si musíme zavolať neskôr aby mi povedal viac.

Dodnes si pamätám, kde presne som bola. Stála som na zastávke na Šafárikovom námestí a čakala na svoju obľúbenú 4ku smer Zlaté piesky. Nedokážem vysvetliť ako tieto veci medzi nebom a zemou fungujú, ale presne v tej sekunde som vedela, že to je presne to čo mám spraviť. Toto je presne práca pre mňa!

V predchádzajúcej práci som spokojná nebola. Asi to bolo tým, že môj život v Bratislave ma skutočne nerobil šťastnou a ja som len hľadala možnosti ako odísť. Skúsila som niekoľko dobrovoľníckych ponúk, katolícke misie, pracovné ponuky v Bratislave, pracovné ponuky na Cypre, dokonca som začala chodiť na gréčtinu aby som sa mohla lepšie uplatnit. Po prvej hodine som vedela, že to nie je nič pre mna. Katolícke organizácie tak isto… nie som dostatočne kľudný človek a moja energia veriacich akosi odpudzuje. Každopádne, keď clovek ako ja okúsi život za hranicami, doma sa už nedokáže cítiť voľný. Trvalo mi asi týždeň dať si svoje myšlienky do poriadku a koncom marca som dala výpoveď rozhodnutá presťahovať sa do Bukurešti.

Nevedela som čo presne robím. Snažila som sa najmä presvedčiť rodinu, že toto rozhodnutie je najlepšie. Neviem či mi to uverili, keďže moje rozhodnutie bolo založené 100% výhradne len na intuícii. Keď cítite, že niečo je to “práve orechové “ nájdete milión dôvodov prečo to skúsiť. A presne to som spravila ja. Napokon, intuícia nie je veľmi racionálna ale treba jej veriť!

Ani v tomto momente neviem povedať čo presne robím, a momentálne nemám absolútne žiadny plán čo neskôr, ako dlho tu budem, čo potom, čo chcem… ale tak ako uvedomenie čo spomenutí ľudia do môjho života priniesli, si onedlho uvedomím čo mala táto bukurešťská lekcia života znamenať.

Naučila som sa, že pocit šťastia a spokojnosti je viac ako naháňanie sa za niečim čo bohužiaľ ani nemusí prísť. Pre niekoho šialené, pre mňa najrozumnejšie.

Napísané v lietadle Bukurešť – Budapešť, hodinový let domov! Prvý krát sa teším ako decko. Na rodinu, jedlo, rodinu a jedlo Haha… Pretože nech sme akí sme, a nech sme kde sme, za všetko to šťastie vo svojom živote som vďačná práve im.

 



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: