Amerika poprvé

Amerika poprvé

Je jún a tu sa len začína topiť sneh. Vôňu granúl z Denveru (purina production) po pár míľach strieda čerstvý vzduch z okolitých hôr. Najvvyššie vrchy Ameriky sa týčia predo mnou a ja neverím vlastným očiam. Prvýkrát v USA.

Pomaly spoznávame americkú arhitektúru. Zoznamujeme sa s obrovskými krbmi, dvojdverovými chladničkami, nevyhnutnými sušičkami, dverami bez kľučiek a tými smiešnymi sadrokartónovými stenami. Vŕzgajúce schody skrývajú v sebe obrovské mravenisko a my ideme radšej na nákup zapríčinený stratou batožiny. Do obchodu vedie diaľnica, ktorá nemá konca a ja sa počas jazdy pýtam na význam každej dopravnej tabule, aby som si zlepšila angličtinu. Konečne sa stretávam so spomaľujúcim pruhom pre kamióny na diaľnici pri veľkom klesaní. Je naozaj obrovský. Určite nie ako ten čo máme na Donovaloch my.

Veľké žlté koše plné vody sa nachádzajú na každom nebezpečnom mieste. Opäť sa cítim ako vo filme. Ochota lokálnych obyvateľov je zarážajúca. Všetci sa tu milo zdravia a my nechávame na parkovisku otvorené auto na znak dôvery. Nič sa však nedeje, pretože tu vládne pokoj a priateľská atmosféra. V obchode zisťujem, že galónové bandasky s mliekom alebo pomarančovým džúsom nie sú vôbec filmovou raritou ale americkou realitou. Ceny zeleniny a ovocia sú ďaleko vyššie ako ceny mrazených polotovarov a my prepadáme šialenstvu s otázkou, čo tu budeme jesť? Kulinárske schopnosti ani jedného z nás nie sú bohvie aké, a preto sa naše leto mení na varenie párkov v pohári s vodou v mikrovlnke, toastovy chlieb s džemom a cereáliami, a podobnými chuťovkami, ktoré som radšej vytesnila zo svojej pamäte.

Divoké skalnaté rieky sú súčasťou Colorada a my obdivujeme vodnú elektráreň postavenú na jednom z vyšších bodov Georgetownu. V tomto malom mestečku sa nachádza aj turistická atrakcia. Železnica, ktorá v minulosti slúžila na ťažbu surovín je však zatvorená.  Náš záujem o kúsok histórie mesta oceňuje aspoň srnka prechádzajúca cez železnicu, po ktorej sme sa mali voziť my. Naše plány stanovať pod holým nebom, raftovať na jednej z najdivokejších riek a výletu do Utahu marí nečakaný odchod do New Orleans.

Niekoľko dní po prvom okúsení americkej pôdy sa teda presúvame naprieč celou USA. Odlet je sprevádzaný ťažkosťami spôsobenými mojou šikovnosťou pri bookovaní leteniek. Problém nastal pri zadávaní správneho dátumu a ja som v návale endorfínov klikla na úplne iný mesiac, aký sme potrebovali odísť, a tak nás tento presun stál omnoho viac ako sme očakávali. Milé tety nám na letisku však pomohli a ochotne nám predali lístky na lietadlo, v ktorom sme mali sedieť bez príplatku. Nuž, aj také momenty cestovanie prináša.

Z nového miesta nemáme najlepší pocit a nahromadené emócie začínajú ovládať naše skutky. Bývame v typickom americkom moteli, v akých podľa filmov bývajú drogoví díleri a prostitútky. V domnení, že zaženieme strach a privodíme spánok si objednáme jednu pizzu. Salámovú, za 20 dolárov. Spánok prichádza pomaly a my rozmýšľame čo ďalej. Ráno múdrejšie večera a my sa vyberáme dobre naladení do centra, že tomu reku dáme druhú šancu. Tá zlyhala. Mesto je extrémne špinavé. Kriminalita pravdepodobne tiež dosť vysoká a v tomto momente sme videli nateraz dosť. Myslím, že viackrát sa tam už nevrátime… ani jeden. Na New Orelans spomínam v dobrom iba v spojitosti s kúpou pilníka. Bol taký, úplne skvelý… zhabaný na Hong Kongskom letisku, lebo by som ním asi vyvraždila polku posádky. Ale to je už iný príbeh.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: