Barcelona’s Hope

Barcelona’s Hope

Presne týždeň pred mojím výletom prebehli teroristické útoky na La Rambla, od ktorej som bývala dve minúty pešo… Avšak od môjho posledného prekročenia slovenských hraníc ubehol určitý čas. Deficit lietania, vzrušenia z toho či prejdem bezpečnostnou kontrolou bez komplikácií, alebo nadšenia zo spoznávania sa zväčšoval a ja som vedela, že hneď pri prvej príležitosti musím niekam odísť. Výber bol značne obmedzený a zdroje ešte viac. Najmä čas.

Práca na plný úväzok so sebou prináša mnoho nového. Jedným z takýchto poznaní “dospeláckeho života”, (ktoré som pochopila veľmi dobre!) je, že dovolenku si proste musíš plánovať pred, po, resepktíve v kombinácii so štátnymi sviatkami, a tak som sa chopila príležitosti a začala hľadať možnosti kam sa vykradnúť na predĺžený víkend. Jedným z mojich vytúžených miest bola Barcelona. Na zozname svietila ako top 2. hneď pod Izraelom (destináciou naplánovanou na nasledujúci týždeň po tomto výlete). Po vytvorení perfektného plánu, s harmonogramom presným na minútu prišiel deň D.

31. August

Ráno začína veľmi podobne tým ostatným. Rozdiel robí jedna taška veľkosti príručnej batožiny. Je v nej zopár vyskladaných outfitov, zjavne nepostačujúcich na celý pobyt, ale nato prichádzam až v nedeľu, keď v taške neviem nájsť už žiadne čisté prádlo. Finííííš, ako by povedali na Bali, mám o 12, kedy odchádzam z práce na letisko do Viedne. Vzhľadom na moje obavy spojené so zlými predchádzajúci skúsenosťami sa snažím predrať cez ľudí čo najskôr a vytváram si istú časovú rezervu ak by sa zase raz vyskytlo niečo neočakávané. Všetko prebieha hladko až tomu neverím. Moja batožina sa prvý krát nesie po skenovacej ploche bez odklonenia a smeruje priamo do mojej náruče. Nikto nepotrebuje skenovať moje telo, ani ma do pol pása vyzliecť. Nikto nemá za potreby presvietiť moju tašku a príslušné tekutiny v nej. „Tento výlet začína skvele,“ hovorím si.

Entuziszmus ma sprechádza do momentu, kým sa na obrazovke nad gate-om neobjaví informácia o meškaní letu… Napokon, tak ako vždy, šťastie v nešťastí, s menším meškaním hľadám zastávku Aerobusu. V momente sa veziem na Placa Catalunya, kde ma čaká Hope. Minúty plynú ako sekundy. Snažím sa vnímať okolitý svet, ale nestíham, pretože sme v centre Barcelony. Je tu rušno, 20 hodín, a španieli sa iba prebúdzajú. Pretĺkame sa cez davy ľudí a snažíme sa dohnať zameškané. Nevideli sme sa presne rok!Večeru si dávame v reštautácii blízko Placa Royal, kde to vo večerných hodinách vyzerá naozaj skvostne. Nachádza sa tu jeden z top clubov v Barcelone – Jamboree. Ten samozrejme nevynecháme a nechávame sa unášať v štýle latino hudby až do 6 rána.

1. September

Vstávame až na obed, no napriek tomu si ideme dať raňajky priamo na Placa Royal, hraničiacim s La Rambla. Španielčina sa na mňa lepí a ja si objednávam raňajky jazykom miestnych. Ďalšou zastávkou je Park Guel. Neskutočný kopec pod ním zdolávame s frflaním. Miestami nám pomáhajú eskalátory, umiestnené len tak na ceste. Gaudiho architektúra je skutočne čarovná, ona robí Barcelonu takou jedinečnou. Po prehliadke parku sa ma Hope pýta, čo chcem vidieť. Staviam na silu sociálnych sietí a ukazujem jej fotku na Instagrame so slovami: „Zober ma sem!“ Očakávam budovu obsypanú ružami, no po ružiach ani stopy. Vraj ich majú len v nejaký špeciálny deň. Kupujem teda aspoň sladkosti z obchodíku  Torrons Vicens nachádzajúceho sa v Casa Milla a spokojne sa presúvam k Sagrade de Familia, poznávaciemu symbolu Barcelony. Majestátna budova vo mne nevyvoláva žiade emócie, a preto ju po pár minútach a pár fotografiách opúšťame. Nasleduje večera sprevádzaná živou hudbou (despacito 10-krát v husličkovej verzii), dokonalý tatarák z lososa a ako inak, ďalšia španielska párty na pláži.

2. September

Vstať sa nám podarí skôr. Raňajky preskakujeme a ideme na prechádzku po pobreží až do reštaurácie zvanej MakaMaka známej svojimi výbornými burgrami. Objednávam si vegan burger so slaninou. Obchádzame najväčšie múzeá, prístav, obrovské akvárium (jedna z top turistických atrakcií), no návštevou nepoctíme žiadne. Cestu odkláňame do blízkeho parku kde si dávame Churros. Tradičné smažené dobroty namáčané v čokoláde (-ovom pudingu).

Začínam mať chuť na Ramen. Hope pozná všetky skvelé miesta a tak ma po vyčerpávajúcom dni, ukončenom fontánovou šou berie na Ramen. Na stôl čakáme 30 minút, na polievku ďalších 20. Je sobota, schyľuje sa k polnoci a my sa opäť rozhodujeme, čo s načatým večerom. Tretí párty večer začíname v útulnom bare El Bosc de Les Fades spojeným s múzeom. Zhodnotením našich síl dospievame k názoru, že bude lepšie poriadne sa vyspať. Hope čaká práca a mňa čaká náročná cesta domov.

 

3. September

Dnes som sama a chcem využiť voľnosť objavovateľa. Vyberám sa do ulíc prvýkrát solo. S myšlienkou zabaliť si všetko, čo potrebujem, si nakoniec beriem iba telefón a lístok na MHD. Bez mapy a bez peňazí zabuchem za sebou dvere, keď si v tom uvedomím, že dve nevyhnutné veci ostali vo vnútri. Prepadne ma skľučujúci pocit, že by som predsa len mala zostať doma. Nenechám sa zastrašiť a vyrážam na svoj spoznávateľský pol deň. Prechádzam sa po Placa Catalunya, objavujem ako sú uličky spolu poprepájané. Vidím ako je mesto na seba naviazané, a že body vzdialené kilometer na mape sú v skutočnosti takmer za rohom. La Rambla začína na Playa Catalunya, ústí do nej Placa Royal a končí prístavom.

Deň spolu zakončíme na tradičnej španielskej večery, kde si objednávame Tapas. A nie málo. Ochutnávame chorizo, španielske topinky, známe patatas, chobotnicu a veľa iného. Po výdatnom jedle sa rozhodneme ísť ešte na rozlúčkový drink, kde spoznávame ľudí z Nového Zélandu a Švédska. Vytvoríme veľkú partiu a už sa vidíme s nimi na párty, ked si tu zrazu uvedomím pri horiacom kokteily, že o dve hodiny musím ísť na letisko…

4. September

Hope ma odprevádza na zastávku. Prší, ja som v krátkej sukničke a žabkách, a s nepríčetným výrazom tváre nastupujem na autobus bez lístka. Sú 3 hodiny ráno a ja som opäť na letisku. Tento krát bez meškania pristávame vo Viedni, odkiaľ sa dostávam priamo do kolotoča zamestnaných…v nemom úžase z udalostí z posledných dní.

Čaro cestovania spočíva vo vytváraní priateľstviev, ktoré dokážeš transformovať na ďalšie cesty.

Venované Hope Elleston.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: