Berliner Techno Kunst

Berliner Techno Kunst

Kupovanie leteniek prebieha vždy tak nejak rovnako. Zobudím sa po prehýrenej noci a chcem vypadnúť, pretože život je príliš krátky nato aby som ho žila len na jednom mieste. Tento krát chcem ísť ASI do Berlína, kde mám dve kamarátky s ktorými by som sa mohla stretnúť. Absolútne neváham a kupujem prvú výhodnú letenku čo nájdem. Až potom sa ozývam babám, či budú vôbec môcť.

O dva mesiace nato sa stretávam na berlínskom letisku s Tinou, pripravená na nezabudnuteľný zážitok. Tento víkend je to presne rok odkedy som začala pod vplyvom francúzov v Rumunsku počúvať techno a Berlín je jednoznačne najlepšie miesto kde môžem toto “výročie” osláviť. Hlavným motívom je preto párty. Akákoľvek, najlepšie ak v jednom z najznámejších undergroundových klubov, ktoré lákajú množstvo turistov. Zoznam tých TOP si prejdem a jediný mi utkvie v pamäti KIT KAT, typický pre fetish party…

Tinu som nevidela dva mesiace a máme si toho veľa čo povedať. Tento víkend mám svoje “tenkrát poprvé” aj v AirBnB a tak som v kŕči, ako to bude prebiehať. Náš domáci je dosť dobre vyzerajúci chalanisko. Srdečne nás víta a v sobotu ráno odchádza na celý víkend preč. Skvelé! Byt máme iba pre seba. Čas sa nám pomaly ale isto začína krátiť a ručičky ukazujú, že je už po polnoci. Prechádzame sa v okolí, ideme na pivo, kde sa nám huby nezavrú a keď sú dve hodiny rozhodneme sa ísť pešo do klubu aby sme prišli v pravú chvíľu. Snažím sa vstrebať pravú berlínsku atmosféru. Drogy sa predávajú na každom rohu ako v bukurešti kvety, a ja neviem či som vo filme alebo sa to naozaj okolo mňa deje. Po viac nez 40tich minútach sme pred Tresorom kam máme namierené. Rad je neskutočne dlhý, takže sa otáčame na päte. Drogový díler sa nám snaží predať niečo z jeho portfólia, ale keď vidí, že nechceme aspoň sa mení na guida a odporúča nám zájsť za roh, kde je ďalší klub – Kit Kat… V tom sa mi vybavuje čo som o tomto podniku čítala. Po zaplatení vstupného sa nám tu nepozdáva. Nie kvôli fetishu, ten tu práveže vôbec nevidíme. Strávime tu dlhých 5 minút a potom odchádzame. Ideme do ďalšieho klubu, taktiež prepadák, potom ďalší, ďalší…až sme sklamaním donutené ísť rovno do postele.

 

Zobudíme sa o 11, pripravené vyraziť na tour de Berlin. Tina to tu pozná takže má presný plán kam ma zobrať. Počas našej prechádzky mi robí krásne fotky. Okrem tých tradičných miest mi ukazuje všetky zákutia, ktoré sú po ceste ale bežný turista ich nemá šancu objaviť. Taká je výhoda navštíviť Berlín s niekým kto tam určitú dobu žil. Naše chodidlá oťažievajú a preto ideme doplniť sily. Po zhodnotení čo je tradičné Berlínske sme prišli nato, že asi iba párky. Tie odmietame jesť obe a ideme na sushi. Po obede pokračujeme v tour. Moje nohy majú asi treti pľuzgiere napriek tomu, že som si zobrala najpohodlnejšie topánky. Deň trávime naozaj produktívne. Síce si nepamätám názvy všetkých pamiatok, moja duša plesá, pretože môžem opäť objavovať krásy iného mesta. Na uliciach počujem nemčinu zriedka a väčšinou sa všetci rozprávajú po anglicky. Turistov by som naopak očákavala omnoho viac. Som milo prekvapená ako je tu pokojne. Architektúra je taktiež prekvapivá. Staré, budovy známe z vojnových filmov vo vne evokujú rešpekt, zatiaľ čo street art dodáva mestu úplne iný kontext. V kontraste všetko pôsobí chaoticky a zároveň tak ako keby to bez seba nemohlo existovať. Schyľuje sa k večeru a my zvolíme šlofíka, aby sme vládali tancovať do rána, keďže včerajšia party bola sklamaním.

Vstávame o 11 večer do najväčšej búrky, váhajúc, či sa dnes vydať na dobrodružstvo do jedného z najväčších podnikov v Berlíne kde bol včera rad dlhý 3 hodiny čakania. Kedže obidve sme duše nerady mrhajúce časom, obliekame sa a vyrazíme. Tento krát už taxíkom o dve hodiny skôr aby sme to stihli v rozumnom čase a aby rad nebol až taký dlhý. Pred vstupom vidíme ako sú ľudia selektovaní, aké otázky sú im kladené a ako prebieha proces “výberového konania”. Som šokovaná a nesmierne napätá. “čo ak nás pošlú domov?” pýtam sa Tiny. “Dievčatá púšťajú, neboj sa. Kto tam dnes hrá?” Tina ma ubezpečuje a pýta sa na line up, pretože to je jednou zo základných vedomostí, ktoré musíte predvstupom do klubu mať. Keď sme na rade, mladá slečna, ktorá má na starosti výber, nám kladie jedinú otazku: “Ste tu iba vy dve?”, my kývame hlavami, ona nám praje peknú zábavu a rukou mieri k dverám, aby nám ukázala, nech vojdeme. V závale nadšenia, že sme to dali, nám sekuriťák preliepa obe kamery na telefónoch, ďalší nás prehľadáva, ďalsí nám kutre do tašiek … WOU, naozaj niečo jedinečné. Pri našich cestách zavítame vždy aspoň do jedného podniku, kde sa dá zabaviť. Podobnú show sme však este nikde na SVETE nezažili. Párty je skvelá, podnik je ako jeden veľký labyrint. Tina sa tu orientuje veľmi zdatne, mne to však zo začiatku nejde… Nadránom už máme dosť, a tak odchádzame “domov”, aby sme sa pripravili na aktivity posledného dňa.

Nedeľa je v Berlíne známa blšími trhmi. Práve na jeden takýto trh ma Tina berie. Neskutočné množstvo vegánskeho jedla, lokálnych producentov, a ľudia tancujúci a spievajúci pod stromami tvoria z Mauerparku miesto s neopísateľnou atmosférou. Opäť zažívam pocit, ktorý by som dopriala cítiť každému, pretože ho slovami nedokážem opísať. Atmosféry sa nedokážeme nabažiť, a preto tu zostávame celý deň. Verejný priestor je v Berlíne stvorený pre kultúru. Teraz chápem o akých veciach robila Nika stále tie prezentácie do školy. Páčilo by sa jej tu… V podobnej atmosfére prichádzame naspäť do nášho pelechu, kde sa balím, pretože viem, že po zobudení budem ešte nepoužiteľná a moje lietadlo letí skoro ráno, aby som stihla ísť rovno do práce…

Do Bukurešti sa vraciam rovno do roboty, z ktorej som do Berlina v piatok odchádzala. Cítim sa ako keby ma vcuclo do čiernej diery a vypľulo na rovnakom mieste s berlínskym zážitkom…

Tento víkend bol naozaj veľmi kľudný, možno som taký na Berlín ani nečakala. O to viac si ho cením, pretože som sa mohla do práce vrátiť plná energie. Presne tej dobrej, ktorá nás nabije životom.

Priala by som si, aby viac z nás bolo natoľko “šialených”, že by odišli z práce v piatok do iného mesta (a ideálne aj štátu) a vrátili sa z neho až v pondelok.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: