Celkom iný pohľad

Celkom iný pohľad

Pri uploadovaní predchádzajúceho článku som vedela, že veci sa komplikujú a že si musím zanechať chladnú hlavu.

Poznáte to. Často krát si povieme, že tento krát budeme iní ako predtým, no nakoniec opakujeme ten istý zabehnutý scenár. Nevieme, na ktorú svetovú stranu sa máme obrátiť, lebo všade je všetko sivé a vraciame sa k tým, ktorí nám ublížili. Scenár sa zhoršuje ak sme na nových miestach, kde sa nemáme na koho obrátiť a jediný spôsob komunikácie so starým svetom je ten online.V takomto období stačí prečkať najhoršie, vyplakať sa ak to pomôže, hádať sa, kričať, hádzať na zem sklenené predmety, najlepšie aby sa vám potom sklo zarylo neskôr do chodidiel a pripomenulo vám akí histerickí ste boli.Treba nechať všetky emócie vyplávať na povrch. Sme predsa ľudské bytosti, ktoré nezvládajú prijímať kvantum negatívnych informácií. A kvantom myslím kvantum…

Nie ak sa Vám zrúti budúcnosť a plány, ktoré ste si vybudovali s milovanou osobou.

Nie ak sa Váš najbližší človek ocitne v nemocnici a vy viete, že keby nebolo hlúpeho sna o budúcnosti s niekým, kto zato zjavne nestál, mohli ste byť ešte doma a podporovať ho.

Nie ak čakáte na diagnózu blízkeho človeka. 

Ak sa nemáte kam vrátiť. 

Ak viete že tu musíte ostať a naozaj nechcete.

Nie ak neviete kam patríte. 

Ak si nevážite seba samého. 

Ak nemáte sny. 

Ak neviete kam vaša budúcnosť môže smerovať.

No najme nie ak ste sem prišli kvôli tomu aby ste unikli zo svojho života, a každý smer v ňom vedie iba na konečnú stanicu ľutovania sa a sťažovania, aký máte zlý život. 

Stretla som tu mnoho ľudí, s mnohými zivotnými príbehmi.

Tretí týždeň v Bukurešti nebude patriť k tým najlepším, ale budem sa držať toho, že začiatky nie sú ľahké, a že nie všetci ľudia si musia vždy sadnúť. Dôležité je zachovať si rešpekt a pokoru. Niekedy stačí naozaj málo aby sa diali zázraky.

Prečo bol tretí týždeň náročný? Kvôli ľuďom!  Po určitom čase sa začnete navzájom spoznávať a charakter ľudí sa začína prejavovať…

Vôbec nejde o Rumunov.

A už vôbec nie o cudzincov.  

Ide to zmes ľudí, ktorých si pripustíte k sebe a absolútne nezáleží na tom odkiaľ sú.  Na čom však záleží je, aké majú zázemie, ako sú vychovaní, aká je úroveň ich komunikácie a predovšetkým aké majú skúsenosti. Nie vždy máme možnosť sa obkolesiť najlepšími ľudmi (hlavne ak je vaša intuícia podobná tej mojej). Potom sa môže ľahko stať, že sa ocitnete vedľa niekoho kto vám strpčuje život…a to naozaj nie je výhra.

Za posledných pár dní som si všimla, že je okolo mňa takýchto ľudí viac než som zvyknutá. Jednoduchí, materialistickí, obmedzení, neohľaduplní. Je veľmi náročné sa cez to preniesť aj keď si uvedomujete, že ľudia sú zrkadlami samých seba, pretože sa vás to dotýka. Keď viete, že musíte tráviť čas s tými, ktorý vás stoja neskutočné množstvo energie a sebazaprenia. V podstate interakcia s nimi môže byť takmer nulová. Stačí, že s nimi musíte riešiť podstatné záležitosti týkajúce sa vašej budúcnosti a živobytia.

Netuším, ako sa tieto vzťahy vyvinú. Doteraz som sa ľuďom sajúcim moju energiu zo zásady vyhýbala (až na výnimky potvrdzujúce pravidlo). Uvidíme či konečne nastal čas, aby som sa s tým vedela popasovať ako dospelý človek, a dostala prvú lekciu “Rumunska”.

V takýchto situáciách sa rozumom riadim nerada.Vtedy keď cítim, že ďalej nepôjdem bez toho, aby som si dala pauzu, sa musím nadýchnuť a dovoliť si žiť.Potom príde moment, kedy sa dokážem znova usmiať, pretože všetko je to o mne a o tom ako naložím so svojím vnútorným šťastím.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: