Eat, drink and fly

Eat, drink and fly

Kyjevské letisko som si predstavovala trochu inak. Azbuka, Rusi, blondínky, nepokoj. Už tu vysedávam dobré dve hodiny a zatiaľ prešla okolo mňa iba jediná skupina ozbrojených vojakov, ktorá mi dodala viac bezpečia ako strachu. Blondínky, Rusi a azbuka ale platia. Pribúdajú židia.

Do príručnej batožiny som si zabalila niečo pod zub, lebo som sa obávala, že na letisku nebude nič vegánske. V lietadle som teda na tajnáša pojedala vlastné zboží a posledné arašidy som dojedla pred odletovou halou na Kyjevskom letisku. V tom ku mne prišiel vysoký pán tmavšej pleti, ktorá nie je typická ani pre Európana, ani Afričana. Vraj mám krásne vlasy…a debata sa začala.
„Skadiaľ ste?“ – pýtam sa, keď je téma „Dredy“ vyčerpaná.
„Figi Islands.“ – odpovedá s výrazom, že si všimol, že otáčam glóbus a nevidím. Potom mi však vysvetlil, že je to niekde pri Austrálii a ja som som sa utvrdila v tom, že jeho pokožka a dobrácky výraz by nemohli byť z Európy. Pracuje pre European Nation, bojuje za ľudské práva a ja sa štípem do ruky, či sa mi to sníva, alebo ozaj dokážeme žiť životy ako z filmu. Obaja cestujeme tým istým lietadlom. Na Cyprus.
Po debate
mi nedalo obísť reštaurácie a overiť si, či sa tu môžem najesť po vegánsky. Vchádzam do prvej (podotýkam prvej) reštaurácie a aha ho: Minestrone polievka a ryža so zeleninou. Dokopy 4,26 eur. Mažem ďalšie dva neo
podstatnené predsudky: 1. Na letiskách (ne)podávajú vegánske jedlo. 2. Na letiskách sa za jedlo (ne)doplatíš.
Vedľa mňa sedia dvaja aziati, ktorí na stole nechali nedojedené hranolky. Keď na môj stôl prichádza ryža, vidím, ako si vyčítajú, že si nedali „ázijský chlieb každodenný“. Pousmejem sa, poďakujem v duchu za jedlo a pozriem sa pred seba. Na stenu reštaurácie, ktorá hovorí „Rob, čo miluješ.“ Milujem život.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: