Flinstone town

Flinstone town

Po prílete do Turecka sme dve noci strávili v medzimestských autobusoch. Obe jazdy trvali cez 10 hodín, takže si viete predstaviť ako sme vyzerali, aké sme boli dolámané a (ne)čisté. Druhé ráno v autobuse som sa zobudila na bolesť, ako inak, nasadila si okuliare, a videla jeden z najkrajších východov slnka na svete. Je 5:55, čísla sedia. Okolo mňa pustatina a na oblohe dúha. Nie ozajsná, ale taká, keď vychádza slnko a prináša so sebou na oblohu všetky farby sveta. Nový deň.

Zatajovaná stránka cestovania nočnými autobusmi 😀

Nedalo sa mi už zaspať. Bola som príliš vzrušená, keby to už uvidím. Pahorky prírodne omytých skál v tvare, ktorý ešte ani nedostal názov, hoci už sú tu niekoľko tisícročí. Postupne ich pribúdalo, až sme sa nakoniec dostali do osídleného mesta Capadocia, ktoré bolo priamo uprostred týchto skál, alebo priamo v nich. Na vlastné oči neverím, že niečo takéto môže existovať. Akože Flinstonovci v priamom prenose. Fakt. Vystupujeme a mapa ukazuje, že nebývame ďaleko. Tajne dúfam, že budeme ubytované v jednej z týchto skál, lebo vidím, že niektoré majú dvere aj okná…

A takto to vyzerá v celom meste, flinstovoské skaly všade naokolo

Prichádzame do nášho gueshousu, ktorý síce nie je tradičný, ale máme z neho krásne výhľady. Recepčný, ktorý ako sme sa neskôr dozvedeli je aj majiteľ) nás víta s krásnym úsmevom a pokorou v pohľade. Predostiera pred nás mapu, aby nám ukázal, aké obhliadky okolo mesta si môžeme dať. Dopotené a nevyspaté sa snažíme počúvať. Mne to ide na polovicu, Skajke asi viac, pretože o 10 minút už stojíme pri stole, rozhodnuté, že za polhodinu ideme na celodňovú obhliadku (mimochodom najdlhšiu zo všetkých možností). Vravím Sky: „…a neboli sme unavené?“ Skajkina reakcia: „Niki, oddychovať budeme v hrobe“ ma presvedčí, že rýchla sprcha na refresh postačí, a oddychovať sa bude hocikedy len nie teraz…

Naša prvá turecká izbička

Keďže sme prišli príliš skoro, izba pre náš ešte nie je pripravená. Sprchu si teda dávame v spoločných sprchách a hneď po raňajkách (mimochodom Skajkiných najlepších, aké kedy jedla – Menemen – niečo na pomedzí praženice a hemendexu) už pre nás prichádza dodávka. Nastupujú ostatní turisti a moslimská sprievodkyňa s rúškom na tvári, pretože má alergiu na piesok….a my sme v púštnom mestečku medzi skalami. Dodávkou sa máme dopraviť na začiatok túry, aby sm videli všetko čo sa len dá. Zatiaľ nám sprievodkyňa rozpráva. O náboženstve, o tom, že napriek tomu, že Turecko je z väčšiny moslimská krajina, je tu demokracia, a to, či niekto nosí alebo nenosí burku je slobodné rozhodnutie. Otočím sa na Sky, aby som jej dala signál, že sa mi páči ako táto žena rozpráva, a vidím, ako je rozvalená s kolenami na prednej sedačke a odfukuje jedna radosť. Vravím si: „Paráda, táto bude vedieť o čom toto miesto je,,,ešte že je len 8 ráno a obhliadka je do pol 6 večera.“ Sprievodkyňa ale nehovorí dlho, takže všetkých z auta na kvalitnú polhodinu zalomí.

Zobúdzame sa až na mieste s prekrásnym výhľadom. Capaddocia sa rozpestiera na niekoľkých oficiálnych mestách a v minulosti bola celá zaliata vodou. Kvôli erupcii, ktorá tu nastala však ostali takéto prekrásne útvary, zázraky prírody, ktoré len tak nevidieť. Fascinuje ma, že to tu bolo niekedy celé pod vodou a dnes je tu sucho ako málokde. Skajka si začína uvedomovať, že šortky neboli dobrý nápad, lebo jej už pomaly ale iste horia stehná. Tak akurát na tretí deň výletu. Sprievodkyňa jej požičiava opaľovací krém a môže sa ísť ďalej.

Prví obyvatelia tejto krajinky boli Peržania, ktorých vyhnali kresťania, no následne sa oni sami museli schovávať v podzemí, kde si vybudovali celé podzemné mestečká s niekoľkými poschodiami. My sa dostávame po 8. Systém tohto podzemného mesta je prepracovaný. Paradoxne kone sú na prvom poschodí a najdôležitejší sú najnižšie. Má to ale význam. Sú tu šachty, cez ktoré sa prepravuje jedlo z kuchyne, ako aj mučiareň. Všetko. Chodbičky sú však také malé, že sa ešte aj my, najdrobnejšie z celej výpravy, musíme krčiť. Moslimy, ktorí chodia za nami majú výhľad ako nikto iný… samozrejme, ich chichotačky sú tak počuť, až nám to začne byť nepríjemné. Nepríjemné sa ale zmení na príjemné v momente, kedy ideme na spoločný obed.

Ďalšou zastávkou je ochutnávka turskich delights a turkish čaju a kávy. Turecký čaj už dobre poznáme, ale po prvom sme opäť závislé na celý týždeň! Po ochutnávke ideme do múzea, v ktorom vyrábajú doplnky z drahých kovov a kameňov. Predajcovia vedia ako na nás alebo skôr na Skajku, ktorá nevie povedať nie. Keď, ale v angličtne hovorím: „Nie, ten ti neprestane!“, tak sa na mňa predajcovia hnevajú. Ach tá Nika, kaziteľka biznisu. Celý deň nás vyčerpal a my sa musíme poriadne vyspať, pretože ráno vstávame o 3, aby sme stihli môj najväčší detský sen – let teplovzdušným balónom.

Poviem vám, veľmi rýchlo som sa v mojom živote zbavila predstavy, že budem letieť na teplovzdušnom balóne. Pretože je to drahé a nepredstaviteľné. Asi ako všetko v našom živote až kým sa to nestane. A už sme na ceste. Ešte je len tma, ale brieždi sa. Vidím tieň prvého obrovského balóna. Už teraz je obrovitánsky, a to sme ešte niekoľko kilometrov od neho. Srdce mi buší. Cítim vďaku a chytám Skajku za ruku.

Mala by som v živote to všetko, čo mám, keby nemám ju? 

Okolo nás sa postupne nafukujú desiatky a možno aj stovky balónov. My už úpenlivo čakáme na ten náš a keď už stojí na košíku, som prvá z celej 20 člennej posádky, kto naskakuje dnu. Pomaly sa dvíhame, nemám absolútne žiaden strach, iba pocit vďaky. Keďže som najbližšie k ohňu, celý čas ma príjemne hreje na chrbáte, a môžem sa pokojne nakláňať z košíka. Pozerám po seba. Niekoľko desiatok metrov podomnou sú najkrajšie skalné povrchy, aké som kedy videla, a aby sa mi ešte nemálilo, som tu s mojim najobľúbenešjím človekom a je východ slnka. Raz sme vyššie, inokedy tak nízko, že skoro trafíme do páriku, čo si práve dáva romantické raňajky na strechce hotela. Jazdu ukončujeme uprostred tekvicového poľa. Vraj nikdy presne nevedia, kde balón pristane.

Balón je ako život. Nikdy nevieš, kam sa dostaneš a nejak z toho predsa len vyviazneš.

Jedinečný zážitok v živote zakončujeme ranným šampanským a keď prídeme do guesthousu, čakajú nás už druhé raňajky. Opäť Skajkine obľúbené.

 

Majiteľ nám rozpráva svoj životný príbeh. V jeho 14 rokoch sa pobral do Cappadocie so zámerom zarobiť si, lebo celá jeho rodina bola chudobná. Nikto ho nechcel prijať, pretože bol mladý a malý. A presne v momente, kedy to už vzdal a pobral sa do púšte hľadať nocľah, zastavila ho Francúzska, ktorá mu dala prácu. Dnes zužitkoval všetko čo sa naučil. Má syna, ktorý mu pomáha s biznisom a jeho snom je cestovať tak, ako to robia hostia, ktorých ubytováva. Skajka mu dáva číslo, že kedykoľvek príde na Slovensko alebo do Rumunska, je vítaný. Na tohto človeka nezabudne ani jedna z nás, ale určite ani on na nás. Povedal, že už nikdy neubytuje ženy, pretože sme príliš komplikované. Smejeme sa, rozprávame, obom urobím henna tetovačky a ďakujem, že na každej ceste stretnem človeka, ktorý ma inšpiruje a ktorého príbeh ma niečVenované o naučí.

S majiteľom guesthousu Denisom v čase nášho odchodu

V posledný deň opäť skúšame niečo nové. Jazda na „ATV“ – štvorkolke. Skajka sa teší hádam viac ako ja z balóna a ja sa teším, že bude šoférovať ona nie ja. Dve hodiny na štvrtkolke nás doviedli na všetky miesta, koré sme nestihli vidieť pri prvej obhliadke, takže znova vidíme Cappadociu z úplne inej strany.

Na vrchole jedného kaňonu si hovoríme, že je prekrásny, ale v momente, ako nám hovoria, že táto sa volá „Love valley“, hovoríme si, že toto nie je nič pre nás a brázdime kopce ďalej. Potom obed s najlepším výhľadom (ale tento sa tak iba volal :D), kde Skajke prezrádzam ďalšie plány so Sisway a vodná fajka, ktorú som sa tak či tak nenaučila fajčiť. Večer si pobalíme všetky veci, pretože je čas pohnúť sa ďalej. Až dve noci sme spali na posteli, takže ideme ďalšiu prespať znovu do nočného autobusu. Aby sa nám náhodou nezacnelo.

Love valley

Ďalšia zastávka Istanbul – takmer hlavné mesto Turecka.



Venované Denisovi. 

 



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: