Medzitým na letisku

Medzitým na letisku

Zhon, vrieskajúce deti, ľudia všetkých farieb a vôní a ja znovu odniekiaľ odchádzam. Ani neviem, kedy presne som sa tu prestala cítiť ako turista, kedy začalo byť pre mňa prirodzené zjednávať a neísť pod cenu, kedy som začala používať “awkoon” namiesto “ďakujem”. Kambodža je pre mňa prvou dovolenkovou destináciou, kde som strávila mesiac a uvedomila si silu zvyku.

 

Očakávania verzus realita sa nestretli. Stať sa mníchom , lebo som veriaci? Nie. Som chudobný. Navštíviť chrámy, lebo je v nich sústredená spirituálna energia? Sústredia sa tu najmä turisti. Kambodžu som si predstavovalaako skutočne chudobnú krajinu, no deti o dve tretiny mladšie odomňa tu majú iphones, lístky na loď pre turistov sú také drahé, že by sa im oplatilo naštartovať motor aj keby sa plavíme iba dve. A keď si odpromujú “kokos na palube v cene lístka” a ty si ho nebodaj vypýtaš, odpoveďou ti je, že presne tvoja spoločnosť tento luxus v cene nemala a aj keby si si ten kokos chcela kúpiť, tak ho na palube ani nemajú. Len fľašu minerálky…za dolár. Hovorím si, aké…lacné?!?

Khmérska kultúra je lenivá. Lenivá zarobiť na turistoch, lenivá žiť v lepších podmienkach, keď je to možné. Jednou z vecí, na ktorých sme naozaj nešetrili, bolo stravovanie. Reštaurácie mohli byť akékoľvek čisté a luxusné, no v momente keď si prešiel do zákulisia, kde väčšinou bývali toalety, dvakrát si si rozmyslel či hodnota tvojho pokrmu zodpovedá tej skutočnej. Jedli sme cca za 3-6 dolárov za jedlo (zo zásady sme nejedávali v občerstvovacích lokálnych stánkoch, pretože tá zákulisná tvorba jedál má predsa len v sebe aspoň nejakú ú nádej, že neumrieš na žltačku).
Kambodžania sú leniví aj v prístupe. Profesionalita? Ešte pár rokov počká. Vystriedali sme ubytká od stanu po hviezdičkové izby, no v každom sme natrafili na problém s angličtinou personálu. Niekedy aj komplet celého personálu.

Lenivosť pre teraz vnímam ako koreň kultúry kambodžanov, no verím, že pravda je niekde hlbšie. Každý deň som videla desiatky tvr
do pracujúcih ľudí, ktorí nemajú svaly od posilky, ale od práce. Deti sú tu odmalička vychovávané k práci. Možno turisti až natoľko ovplyvnili túto kultúru až sa tu to fungovanie stalo prirodzeným. Tak a
ko je to vidieť napr. na dvojitej mene. Khmérske riely a americké doláre.
Pýtam sa: “Je Kambodža pre Khmérov, alebo pre turistouv?” Hoci sem ozaj neprišlo ešte toľko developerov, a stále sa to tu len rozbieha, už hneď na začiatku akoby autenticita Kambodže bola potláčaná…Z mojich očakávaní by som potvrdila relatívnu chudobu a špinu. Mám pocit, že celé obyvateľstvo počnúc od najchudobnejšieho občana až po samotného kráľa veria v to, že ich z tejto situácie dostaneme my. Tí, čo chodievame do krajín Južnej Ázie spoznať svoje vnútro, vidieť ako je niekedy menej viac.
Zhodnotenie pred odletom?

Kolotoč sveta, ktorý mi zas raz pripomenul, aké ťažké je pre jednotlivca z neho vystúpiť, ale aj aké je niekedy krásne len sa v ňom nechať viesť a netrápiť hlavu a srdce vecami, ktoré nedokážeme zmeniť. A preto meníme len seba…to je cesta. #SISWAY



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: