Miesto, kde sa nadýchneš

Miesto, kde sa nadýchneš

Niekedy nemusíme o mieste vedieť nič, no rozhodneme sa veriť, že nám má čo ponúknuť. A keď sme otvorení, neexistuje scenár, v ktorom by sme si nevychutnali naozaj všetko čo ponúka. Munduk – dedinka na vrchole balijských kopcov. Miesto, na ktorom sa môžeš konečne zhlboka nadýchnuť, pretože vzduch je tu čerstvejší ako kdekoľvek inde na Bali.

Aji, náš šofér a zároveň majiteľ domčeku, v ktorom už 2 a pol mesiaca bývam, nás po celodňovej obhliadke regiónu Tabanan odváža na moju intuitívnu žiadosť do dediny v strede Bali. Prechádzame dve jazerá, nekonečné výhliadky s hojdačkami (také, ktoré vidíte na Google, keď si zadáte do vyhľadávania „Bali“ – tie, ktoré nie sú vôbec autentické, lebo na fotke je síce krásny výhľad no hneď za fotkou je hlavná a zároveň jediná cesta, ktorá do dediny vedie). My všetky tieto miesta prechádzame a cestu zakončujeme v doline. Na recepcii dostávame ručne kreslenú mapu s inštrukciami zvýraznenými ružovou zvýraznovačkou (aby mi vyškrabalo oči)…a aby sme sa nestratili. Ideme totiž na turistiku do balijskej džungle.

Dve slovensky.

Samé.

Jupí.

 

Romi berie do rúk mapu (pretože ja som to skúsila ahneď pri prvej odbočke som zvolila nesprávny smer). Schádzame z hlavnej cesty a okamžite sme v centre diania. Kakaovník, avokádovník, kávovník, papája…Prvý vodopád, druhý, stánok s lokálnym korením uprostred ničoho a naša spontánna ochutnávka balijských čajov. Pre Romi tradičný „Bali tea“ z kôry neznámeho stromu, nazývaný aj „magic tea“, pretože po pridaní medu zmení farbu z krvavo červenej na slabo oranžovú. Stačí pomiesať! Pre mňa „hibiscus tea“, alebo a „Rosella tea“ s kyselkavou príchuťou a účinkami na rozprúdenie krvi v tele. Grátis dostávame vyprážaný banán (luxus v strede džungle), kúsky kokosového cukru, kakaové bôby priamo z tohto miesta a med. Hotový gurmánsky zážitok!

Zkakaované môžeme pokračovať k ďalším dvom vodopádom. V hlave však nesieme obe otázku: „Ako vlastne vyzerá vanilkový strom?“ V ďalšom bambusovom stánočku sa pýtame miestnej a ona nám ukazuje nenápadný malý stromček so zelenými lúskami, ktorý sme si doteraz medzi ostatnými stromami ani nevšimli. Je krásne byť v džungli aspoň na chvíľu sám a spoznávať na vlastnej koži. Až kým sa vám neprisaje pijavica na chodidlo a vy ju úpenlivo likvidujete podomácky vyrobeným bio repelentom zo Slovenska. Fungovalo! Do ďalšieho vodpádu sa však už okúpať nepôjdeme!

 

Tretí vodopád sa stal mojím najobľúbenejším. Ukrýval sa za malým prírodným bazénikom a bambusovým mostom. Cestu mi lemujú krásne červenkasté rastliny a ja strácam slová. Možno preto, že som už dlhšie v prírode, možno kvôli tomuto unikátnemu miestu a možno kvôli zázračnej vode, ktoré vyviera z kopcov, tečie riekami, obmýva skaly, absorbuje všetko zo svojho okolia a prichádza až k nám, do oceánu. Pozerám sa všade naokolo, na skutočne bohatú zelenú prírodu, na viac ako metrové listy banánovníka a indonézskych lopúchov, ktoré mi prirpomínajú Slovensko, a ďakujem za každé obodbie dažďov, pretože len voda prináša život a bez vody by ani ľudia, ktorí žijú tu v kopcoch nemali úrodu.

Celý deň sa okolo nás hmýria mraky, no nezaprší ani na chvíľu. Máme požehnanie priamo od prírody. Cítim sa vďačná. Vďačná za to, že ma toho toľko naučila. Dôverovať, nebáť sa, ale rešpektovať jej zákony a tešiť sa…bezprostredne. Ako keď zistíte, ako vyzerá plod vanilky…

Po poslednom vodopáde musíme nájsť „správnu cestičku“ domov čo sa nám podarí. Vychádzame z džungle a dostávame sa priamo na hlavnú ulicu. Ako taká Balijská Narnia. Ideme na naše obľúbené miesto – do jedného warungu (doslovne „One warung“), kde sme včera pri západe slnka videli zárak, ktorý sa deje len keď si v správnom čase na správnom mieste. Zľava prichádzajú mraky a vpravo zapadá slnko. To všetko na tak vysoko položenom mieste, z ktorého vidieť hádam až nebo. Nebo nad kopcami, kde sa striedajú ryžové polia s kokosovými palmami a nekonečnou zeleňou. Miesto, ktoré tak ako včera je aj dnes zázračné. Dnes nám totiž ukázalo ti „nové“ hory, ktoré včera kvôli prichádzajúcej búrke (ktorá nakoniec ani len neprišla) nebolo vôbec vidieť. S úsmevčekom na tvári, že toto miesto je naozaj zázračné ako ten čaj, ktorý Romi dnes vypila, sa pozeráme na seba a rozhodujeme sa, že zajtra ráno pôjdeme priamo do tých ryžových polí. Napriek tomu, že plány boli iné. Neplánujeme, len dýchame a s česrtvým vzduchom k nám prichádzajú rovnako svieže nápady.

Napadlo ti niekedy len sa zhlboka nadýchnuť a urobiť prvú vec čo ti povie duša?

 

Nadýchni sa…

 

 

 

 

 



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: