Prvé dojmy z nového domova

Prvé dojmy z nového domova

Do Bukurešti prilietam bez očakávaní. Mnoho ľudí bolo šokovaných mojim rozhodnutím, no ani ich odcudzujúce pohľady ma neodradili od tohto činu. Zo zásady sa snažím vstupovať do každej situácie bez predsudkov. Na čo myslíš, to priťahuješ. Ak očakávaš dobré, dobré dostaneš a tým sa riadim takmer vždy. Presne v takomto duchu prichádzam do Bukurešti kvôli práci na neurčito.

 

Neviem ako dlho sa tu zdržím, iba cítim ako mi intuícia hovorí, že je to správny krok v mojom živote. Pocity z príchodu a situácie, v ktorej som, sú extrémne zmiešané a prvé dni mám naozaj problém byť pozitívna. Uvedomujem si, že už nie som študent, ktorý sa vráti po semestri domov, že to nie je výlet a že si musím nájsť bývanie, v ktorom sa budem cítiť ako doma.

 

Po prehliadke bytu sa rozhodnem ísť pešo do mesta, aby som nasala jeho atmosféru, aby som spoznala susedstvo a časť Bukurešti, ktorá sa o dva dni stane mojím domovom. V momente precitnem a začínam vnímať všetkými zmyslami. Za okamih som v centre, medzi stromami, starými uličkami pripomínajúcimi Paríž. Nepreháňam. Keď som si googlila Bukurešť niekde som zachytila toto prirovnanie a musím uznať, že je to pravda.

 

Nohy mám síce posiate pľuzgiermi, ale v tomto momente to vôbec nebráni tomu, aby som spoznávala mesto a dokázala sa nadchnúť všetkou tou krásou. Som prekvapená koľko zelene vidím. Nikdy by som nečakala, že v hlavnom meste môže byť takéto množstvo stromov. Na každom kúsku kde sa dá vysadiť strom, tam ten strom stojí. Parky sú tu na každom rohu a oddeľujú mestské časti. Jeden z najväčších je Harastrov, ktorý má uprostred jazero, kde sa môžete plaviť loďou a po plavbe zájsť do obrovského pivného hangáru.

 

Metro je tu síce veľmi používané, ale ja chcem vidieť čo ulice Bukurešti ponúkajú. Je piatok a mesto sa začína plniť. Bukurešť je omnoho ľudnatejšia než akékoľvek mesto, v ktorom som doteraz žila. Ľudia sú milí, väčšina hovorí anglicky oveľa lepšie než si dokážete predstaviť. Či je to taxikár, alebo teta v malej večierke. Keď nemáte zopár centov pokojne vám ich odpustia. Ceny sú tu podstatne nižšie než na Slovensku a to som nebola na vidieku. Udivuje ma aké sú ulice čisté, pretože som počula, že Bukurešť je špinavá a po ázijských krajinách som čakala niečo podobné. Je pravda, že odpad sa tu neseparuje a vzhľadom na množstvo ľudí sú často odpadkové koše naložené kopcom, ale určite to nie je až také zlé.

 

Nechýba mi ani pocit bezpečia, ktorý je nesmierne dôležitý. Nikto tu na mňa ešte netrúbil, nikto po mne na ulici nekričal. Pár ľudí sa na mňa maximálne usmialo keď mi dávali prednosť na prechode pre chodcov. Bukurešť sa stáva pomaly ale iste mojím domovom a ja musím priznať, že sa mi tu páči. Veľmi.

 

Ak máte možnosť odísť do sveta sami, určite prekonajte strach a vydajte sa na cestu. Akonáhle si to pripustíte, uvidíte aké krásne veci sa začnú diať. Životné rozhodnutia sú ťažké, ale vždy prinesú ovocie.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: