Štokholmská improvizácia

Štokholmská improvizácia

Pred pár dňami som prišla z rozprávkového ostrova a už nastupujem do jedenásťposchodovej lode s názvom Romantika. Víta ma Mikuláš s medovníkmi a ja si uvedomujem, ako rýchlo plynie čas.

Červené koberce, zlaté dekorácie, na každom poschodí iný kultúrny, alebo aj menej kultúrny program. Cesta bude trvať 16 hodín a my ju prespíme v kajute pre 4 osoby, ktorá nás vyšla dokopy 68 eur (čiže na jednu osobu 17 eur spiatočná cesta Stockholm – Tallinn). Zas raz sa pousmejem, že cestovanie vôbec nie je také drahé, že Škandinávia výnimočne, a že za 17 eur si dospelák na Slovensku nezaplatí ani spiatočný lístok Lučenec – Bratislava. A kde sú ešte tie červené koberce…

Vystupujeme. Metrom sa dostávame do historického centra a uvedomujeme si, že sme na ostrove. So Stockholmom sme spravili malý experiment – nepripravili sme sa na výlet. Nevieme, čo je „must see“ a počítame s tým, že to bude niečo na štýl Helsiniek. Omyl. Na jednom ostrove je staré mesto, na druhom nové a tak ďalej. Ostrovy sú poprepájané mostami a nie je výnimočné, keď vidíte cestu na vode, alebo cesty kolmo na sebe, ktoré sú lemované ďalšími budovami. A bicykle? Všade samé bicykle…a teplomer ukazuje nulu!

Dostávame sa na staromestské, ale aj novomestské vianočné trhy a ja začínam cítiť „Christmas in the air“. Ochutnávame oriešky v cukre, objavujeme ručne vyrábané vychytávky z Laponska a Štokholmská architektúra nás neprestáva udivovať. Farebné výškové domčeky vyzerajú s vianočnými ozdobami magicky. Dokázala by som si to však užiť viac, keby mi neoziabalo celé telo od zimy.

„Som hladná!“ poviem a každý zo skupiny zdieľa môj pocit. Vchádzame do obrovského komplexu malých tzv. start-upových reštaurácií či fast foodov. Všetko zariadené v ultra hipsterskom štýle, ale s Romi oceňujeme jedno: Práve vďaka tomuto môže jesť vegán, vegetarián a mäsožravec v jednom priestore a nemusia sa navzájom obmedzovať. Nehovoriac o kuchyniach, z ktorých máme na výber: čínska, indická, turecká, škandinávska, talianska…Všetko pod jednou strechou. A bonus je, že separujú odpad.

Najedení, aj keď nakoniec úplne inde, sa vraciame z mesta do metra. Tentokrát už s vedomím, že to metro je pod vodou. Vystupujeme na poslednej zastávke, ktorú sme si zapamätali a musíme sa opýtať na prístav, lebo sme opäť nepripravení. Pýtam sa najsympatickejšieho muža, no do nášho rozhovoru skočí Poľka, ktorá smeruje presne tam kde my. Sme zahojení…Loď nás čaká. Znova s Mikulášom pri vchode, s novým kultúrnym programom a vlnami, ktoré nás doplavia až domov – do Tallinnu. Ešte 17 dní.

 



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: