Strach vs. realita na Bali

Strach vs. realita na Bali

3 mesiace pred odletom na Bali som napísala článok „Jednosmerná letenka“, ktorý hovoril o tom, aké strachy sa spájajú s mojim odchodom. Napočítala som ich 23 a dokým som neodletela, iba pribúdali. 2 týždne pred odletom boli na susednom ostrove Lombok silné zemetrasenia, ktoré sa v mojom pôvodnom zozname ani nenachádzali. A vtedy som si uvedomila, že môžeme očakávať čokoľvek, aj tak nás život prekvapí a nastanú také zvraty, aké sa nám ani (ne)snívali…

Väčšina mojich strachov bola o tom, čo ak…a záverom bolo „a čo ak sa to nestane?“ Po prvom mesiaci na Bali som sa rozhodla, že vám prezradím, ako „bojujem“ so svojimi strachmi a či boli opodstatnené, alebo aj nie. Pretože práca so strachom bola jedna z hlavných príčin, prečo som sa vybrala naozaj na druhý koniec sveta.

Budú mi stačiť peniaze na celý rok? Čo ak nie?

Od Indonézskej vlády dostávame štipendium vo výške 2, 950,000 Eur, čo je v prepočte okolo 170e/mesačne. Priemerný Indonézan toľko na Bali ani zďaleka nezarobí za mesiac, možno ani za dva. Majiteľka nášho homestayu povedala raz veľmi múdru vec: „Nesťažujte sa! Vláda sa nestará o domácich, ale každému zahraničnému študentovi dala takmer 3 milióny na život.“  Či mi to vystačí každý mesiac, neviem, ale prvý vystačilo O:)

Ako budem žiť počas leta, keď musím šetriť na ročný pobyt v Indonézii?

Počas leta som žila bez podnájmu a slobodne, navštívila som Poľsko, Rumunsko a Turecko a nechýbali mi peniaze, aby som si čokoľvek mohla dovoliť. Samozrejme, promócie vynášajú a mať životnú sestru, ktorá je závislá na kupovaní leteniek nikdy nie je na škodu 🙂 Jaj a ešte som mala v auguste narodeniny a meniny a všetci vedeli, že idem na Bali, tak boli štedrí ( zdá sa mi trápne, aby som povedala, že som si na všetko zarobila sama, aj keď som sa určite snažila, ale nestačilo by to, takže ďakujem mojej rodine )

Ako to odôvodním rodičom/starým rodičom? Čo keď sa nahnevajú?

..najprv ťa budú ignorovať, potom sa ti budú smiať, potom ťa pochopia a prijmú… A ja verím, že moja rodina ma ľúbi natoľko, nakoľko ja ich všetkých. A určite sa nehnevajú, len im chýbam 🙂 A aj oni mne!

 

Čo keď sa im niečo stane počas môjho pobytu a ja nebudem môcť byť pri nich?

..stále pretrvávajúci a jeden z najväčších strachov.

 

Čo keď budem musieť jazdiť skútrom? Po ľavej strane?

Mám dve osobné šoférky, takže si ešte môžem aj vyberať a platím len za béňo..občas 😀 Počiatky boli ťažké? vlastne celkom jednoduché. Dievčatá šoférovali skúter po prvýkrát až na Bali. Ale potom som im vysvetlila, aký panický strach mám zo šoférovania, a pochopili, že Nika bude radšej za navigátora. Za pár dní už vznikali príbehy „Nika maps“ a okrem navigácie som bola aj playlist, predpovedač počasia a terénu. Po pár týždňoch som ale ako výdobytok doby modernej už iba sedela na zadnom sedadle a mohla počúvať svoj playlist. Mimochodom, to sú tie momenty, kedy mám Bali najradšej 🙂 Premávka je tu skutočne šialená a ja s hudbou v ušiach ďakujem za každý jeden bezpečne prejdený kilometer, ktorý s dievčatami zdieľam. (Ale už nám kamiónik prekrútil späťáčik )

 

 

Čo keď sa mi niečo stane? Choroba, úraz? Z čoho to zaplatím?

Ajajaj. No tak už som mala niečo ako dvojdňovú alergiu, potom ma bolela ruka, a potom sme začali cvičiť acroyogu a všetko to zmizlo…Okrem toho mám Alianz poistku a ešte aj nejakú indonézsku. Ale všeobecne tu veľa vecí nefunguje, takže skôr ako to, z čoho to zaplatím sa bojím, aká tu bude hygiena. A k tomu sa k nám dnes nasťahoval nejaký lekár 😀 Náhody neexistujú! Zas raz.

 

 

Čo bude keď sa vrátim s prázdnymi vreckami?

…pôvodne som chcela napísať odvážne „nevrátim“, ale potom mi došlo, že celý tento článok píšem na požičanom počítači, lebo môj trojročný Macbook sa vypol, kým som si odbehla na záchod a už sa nezapol.. po troch týždňoch na Bali! Tak som sa vybrala do hlavného mesta, do autorizovanej Apple predajne, kde mi povedali, že mu odišla akási „logic board“ (vraj základ počítača), a treba novú…za sumu vyššiu ako nájomná do júna 2019, ktoré tu platím. Tak som si vypýtala svoj Mac späť a teraz sedká v skrini a čaká na moje rozhodnutie. Už mi napadlo, že je to osud, lebo som na Bali predsa prišla oddychovať a potom mi došlo, že som s dievčatami nešla na pláž, keď videli vraj doposiaľ najkrajší západ slnka na Bali, len preto, že som pracovala na počítači…Možno sa vrátim s prázdnym vreckami, ale ja som šikovná a hneď sa naplnia…ale jasné, že sa toho bojím. Už teraz…

Je správne, že zahadzujem svoju rozbehnutú kariéru?

Pracovala som v jednej z najlepších a najväčších eventových agentúr na Slovensku ako kreatívna copywriterka. Fakt práca, do ktorej som chodila s radosťou a úsmevom, ktorý prekvapoval aj kolegov. Je ale pravda, že som tam nechodila úplne často, lebo som bola len externá spolupráca, ale počítali so mnou do budúcnosti a ja s nimi tiež. A potom prišla príležitosť odísť, a ja som odišla. A tak isto odišla aj kolegyňa, ktorá mala rovnakú pozíciu, ale na TPP nie ako ja. Tiež tri týždne odkedy som odišla ja sem. Človek by si povedal, že by som už mala fleka, ale ja skutočne verím, že je všetko ako má byť a z nejakého dôvodu mám byť tu a nie tam.

Som dostatočne sebestačná, aby som to zvládla?

Osud nám vždy priveje do cesty ľudí, od ktorých sa máme niečo naučiť a ktorých máme my sami niečo naučiť. Dôležité je, že nikdy nie sme sami. A šte dôležitejšie je uvedomiť si, že taký istý pocit samoty môžeš mať vo vlastnom dome ako vo svete. Ale ja nemám ani jedno z toho…Naozaj sa cítim súčasťou sveta, Indonézie, aj našej malej skupinky. A veľmi si tu všetky pomáhame. Občas ma prekvapí, čím som si zaslúžila, že v živote stretávam tak dobrých ľudí.

Čo keď si nenájdem byt s kuchyňou a vodou?

No…haha. Toto nebolo ďaleko od pravdy, ale nakoniec máme aj kuchyňu aj vodu. Bývame v homestayi, kde funguje určitý systém a pravidlá. Áno, Nikolka si po 24 rokoch svojho života ustieľa posteľ a NIE, nepáči sa jej to 😀

…A aby som nezabudla (lebo to sa ľahko, keď chceš nepeknú skúsenosť vymazať zo svojej pamäti) prvé 2 týždne sme bojovali s inváziou ploštíc. Stali sme sa odborníkmi na štádiá vývoja, zabíjanie, a rôzne možnosti ich likvidácie. Prespala som vyše týždňa v hamaku a druhá spolubývajúca na chodbe. Prvá firma nás oklamala, druhá našťastie už zabrala. Ale toto naozaj neprajem nikomu zažiť. Nočné mory, štípance, konflikty a pocit, že si musíš vybrať z jedného z tých domov predtým…

Čo keď mi budú liezť na nervy Indonézania, ktorí ma budú chcieť oklamať o peniaze?

Áno, lezú… Ale už viem po indonézsky povedať, že som študent, bývam tu a toto je maximálna suma, ktorú im dávam – Harga pas! 😀

Čo keď ma niekto na ulici napadne/okradne?

Bývame v Tabanane – meste, kde sme jediné belošky. Miestni tu ani nie sú zvyknutí vyjednávať o sumu, ako tomu je v turistických miestach. S/ veľmi milí a nápomocní. Naozaj si nemyslm, že mi v tomto meste niečo hrozí.

Čo keď mi nevrátia pas?

Už vrátili 🙂 Aj s celoročnými vízami, ktoré sa mali riešiť do polky decembra.

Čo keď nebudem mať možnosť žiť vegánsky?

Tofu a tempeh – najdrahšie vege surovinky na Slovensku, ktoré ešte stále väčšina Slovákov považuje za náhradu syra sú tu chlieb každodenný a jedia sa s mäsom či bez neho. Okrem toho tu mám kokos na všetky spôsoby a klíčky. To sú veci, v ktorých je toľko vitamínov, že by sa nejeden vegán potešil 🙂

Čo keď sa budem cítiť sama?

…je to prirodzené, veď aj na to som sem prišla. Zapnem si hudbu, pozriem sa na fotky, zavolám rodine. V skutočnosti nie sme sami nikdy 🙂

Čo keď mi nikto nebude chcieť pomôcť?

Najväčší problém mám pri tomto asi s prepravnou aplikáciou Go-car. Miestni šoféri odmietajú chodiť na „odľahlé“ Bali (kde bývame), lebo potom nemajú zákazky naspäť. Takže aj keď nám aplikácia ukáže, že budeme platiť 3 eurá/30 km , šoféri nám zavolajú, že nás vezmú za dvojnásobok, lebo sa im to neoplatí. Máš dve možnosti: A, zoberieš to, B, budeš veriť, že sa ťa ujme ďalší šofér za „normálnu“ cenu. Ja som šla dnes prvýkrát sama a zobral ma taký chudobný a dobrý človek, že som mu tam chcela vysypať celú peňaženku, pozvať ho na večeru a zabaliť mu na domov. Prečo práve najchudobnejší ti v núdzi najviac pomôžu? Pretože už nemajú čo stratiť?

Čo keď budem len doma, pretože nebudem mať peniaze na cestovanie?

Za rok budem rada aj doma. Už aj teraz sa mi dievčatá smejú, že veľa vyspávam, alebo sa mi nikam nechce. A to som tu len mesiac. Nahodený cestovateľský mode je síce fajn, ale nie je potrebný nonstop. Aj oceán je v jednej sekunde ticho, len ho treba počúvať a odhaliť to. Pretože práve v tej sekunde sa skrýva nekonečno.

Ako začnem žiť, keď sa vrátim na Slovensko?

Ani slovenské srnky a indonézski Geckovia, ktorí ma ochraňujú proti hmyzu netušia.

Čo keď sa obavy rodičov naplnia? Ten pocit, keď im budem musieť povedať, že mali pravdu…

Tak ju budú mať…Každý máme svoju cestu, a ja som už teraz stotožnená s tým, že som to aspoň skúsila a nepodľahla strachu z nového. Samozrejme, rodičia častokrát vedia viac, pretože si viac odžili, ale dieťa na to aj tak musí prísť samé. A tak som tu…

Čo keď ma opantá ilúzia separácie od ľudí, a keď sa vrátim späť, bude to so mnou opäť zlé a vrátia sa všetky zlé pocity, kvôli ktorým odchádzam?

Myslím, že na to, aby ma opantala ilúzia separácie by som musela byť naozaj v tmavej jaskyni, nie s dvoma slovenakmi a jednou chiliankou, s ktorými chodíme všade spolu 😀

Čo keď očakávam príliš veľa, aj keď sa snažím neočakávať?

To tak asi vždy bude. My ľudia si radi nahovárame, že neočakávame veľa, alebo nebodaj ešte že nič neočakávame. Ale je to pre nás prirodzené…a ja som teda neočakávala veľa, ale to, že budem mať ploštice, že budem spať v hamaku týždeň pred domácim oltárom v smere, aby som nekrižovala jeho plynúcu energiu, že sa mi nenapraviteľne pokazí počitač – môj jediný potenciálny zdroj príjmu, to som teda naozaj neočakávala.

Budem môcť pracovať na diaľku ako som plánovala?

…zas táto srandička na záver?

Všetko sa dá, keď sa chce.

…alebo stačí mať „šťastie“ na ľudí, ktorí ti požičajú počítač, keď potrebuješ, mať „kreativitu“, aby si videl príležitosť tam, kde ostatní vidia prekážky, alebo si jednoducho poriadne zanadávať a dostať to zo seba von. Lebo keď necháš veci odísť, prídu nové 🙂



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: