Tallinnský mesiac
Práve som prekročila svoj rekord. Som v cudzej krajine viac ako mesiac a už týždeň uvažujem nad bodmi, prečo sa mi tu páči, čo sa za ten mesiac zmenilo a čo je tu iné ako doma. Stačí však jedna a zároveň posledná návšteva obľúbenej pláže a mám univerzálnu odpoveď.
Dočasnosť. Vedomie, že som tu na 4 mesiace ma na jednej strane núti využiť čas najlepšie, ako viem a na druhej strane ma upokojuje, že toto nie je miesto, kde zapustím svoje korene. Jedného dňa sa vrátim domov. Na Slovensko.
Viem, že tieto dni sú pre mňa jedinými študentskými chvíľami, ktoré si môžem vychutnať bez stresu, že je tu málo ľudí, ktorí mi jednoznačne dokážu vysvetliť, že so mnou úplne nesúhlasia, a preto robím všetky rozhodnutia podľa seba. Bez vyplyvu ostatných. Mám čas rozprávať sa sama so sebou, vyjsť von a cítiť. Učím sa počúvať, byť sama sebou a cítiť k sebe lásku. Možno ide o samozrejmé veci, no doma som si na ne nevedela nájsť čas. A viem prečo. Vždy som mala pocit, že ho mám koľko len chcem, že keď niečo neurobím dnes, spravím to zajtra. A tak už niekoľkokrát za sebou prešli 4 ročné obdobia, všetko sa zmenilo a ja som trčala zakliesnená medzi školou a vnútorným rozporom až do okamihu, kedy sa Tallinn nestal len mojím Erasmus pobytom, ale jediným možným únikom z tohto kruhu.
Rozhodla som sa tu pre jedno: Budem mať na seba čas! Každý deň spravím niečo pre seba a nepoviem si „až zajtra“. Vedomie, že mám len obmedzený čas na to, aby som sa stihla venovať sama sebe ma poháňa a cítim, že rastiem. Viem, že sa o tri mesiace vrátim domov a znova budem čeliť každodenným prekážkam. Ale moja duša bude uspokojená, pretože ju pestujem ako najvzácnejší kvet, pretože jej venujem všetok svoj čas a pozornosť. Tu a teraz.
Odpovede na otázky z úvodu článku:
1. Najviac som sa zblížila s čínskymi spolubývajúcimi a turkami, ktorí sú obrovskí džentlmani a určite ma nikdy nezabijú 
2. Odkedy som v Tallinne nezapla som si budík, ani som nepoužila diár, na zapísanie nejakej povinnosti
3. Čítam anglické odborné knihy a rozumiem im
4. Každý deň vstanem kedy chcem, vypijem pohár čistej vody z kohútika, zacvičím si jogu a naraňajkujem sa (áno, niekedy tento ranný rituál trvá do 12-tej) a vôbec sa necítim previnilo.
5. Zapisujem si všetky svoje nápady a pocity.
6. Stala som sa vegánkou a zistila som, že vajcia a mlieko sú v čipsoch, víne, pive, a všade, kde by ste ich naozaj nečakali.
7. Vyprázdnila som pohár, aby som doňho mohla naliať nové vedomosti
