Únik z reality
Priplávať na ostrov sa dá z prístavného mesta, ktorého meno je krkolomne zložité a ja si ho bohužiaľ neviem zapamätať (tak ako iné mená), ale pre vás ho vygooglim – Sihanoukville. Príchod na ostrov sa nesie v znamení morskej choroby, pretože speed ferry a obrovské vlny spravia na plný žalúdok povedzme si nie veľmi dobre. Prvý dojem však napriek tomu ostáva neopísateľný.
Skladáme sa pod palmy, na biely piesok, pred tyrkysové more, ktoré nemá konca. V končinách sa črtajú ďalšie ostrovy. Ten, na ktorý sme práve dorazili je pomerne veľký a náš nocľah sa nachádza na jednej z 10 pláží, na Nature beach. Poznanie, že na pláž sa musíme dostať ďalším člnom, loďou, či hocičím, čo používa motor na vode, nás samozrejme neteší a náš žalúdok hlási, že by sme mu mali dať vydýchnuť.
Sedíme teda na vegetable soup za 4 doláre (cena je pomerne dosť vysoká, teda úprimne, naše očakávania boli asi nereálne!) a pozorujeme ľudí. Zastavuje nás Argentínsky Ale, ktorý je najochotnejší človek, akého sme od príletu stretli a pomáha nám s užitočnými informáciami. Dáva nám letáčik s jeho FB stránkou – lajkni Ale Tours Asia.
), a tri páry. Toľko ľudí na jednu neskutočne veľkú, dlhú, čistú pláž s lehátkami zadarmo, hojdačkami a hammakmi na každom strome a opekačkou pred barom každý večer.
