Vegán na cestách II.: Túra

Vegán na cestách II.: Túra

Ako vegán som precestovala Európu aj Áziu. Úspešne. Trhy a reštaurácie sú plné vegánskych možností. Prišla však iná výzva: Prestravovať sa ako vegán v horách.

 

Dôvera v dokonalosť prírody

Ostať v prírode cez noc mi naháňalo strach aj keby som bola mäsožravec. Moja dôvera v prírodu sa paradoxne budovala oveľa kostrbatejšie ako dôvera k ľuďom. Dnes si hovorím, že som si vlastne v prírode budovala iba dôveru sama v seba.  Po niekoľkých túrach som prešla na nocovanie v horských zruboch a príroda ma dokázala nenútene úplne vtiahnuť. Začala som si uvedomovať ako prirodzene sa v nej cítim a že to, čo som posledné roky potrebovala je len prinavrátenie sa k nej/k sebe.

Príroda je vlastne našou záhradou, sadom aj lekárňou. Boh (v akejkoľvek podobe ho vnímate) ju vytvoril zámerne s úplnou dokonalosťou. Vytvoril harmóniu medzi všetkými druhmi, kde jeden pomáha s láskou rásť druhému. Ľudia sú tiež súčasťou prírody a dokážu v nej prežiť aj bez toho, aby lovili. 🙂 Ľudia boli v minulosti primárne zberači plodov. Raz za čas sa im v skupinke podarilo uloviť zviera. My, ľudia 21. storočia ani nevieme ako sa správať, keď stretneme medveďa, nie to ešte ako ho uloviť, takže mi príde prirodzenejšie premeniť sa v zberača 😀 Tak sa aj stalo…

Vegetarián na túre

Minulé roky, keď som bola ešte vegetariánka, nebolo to oveľa jednoduchšie ako teraz. Jediný rozdiel v stravovaní v prírode bol grilovaný hermelín, na ktorý som sa to leto stala závislá. Na každú opekačku som nakupovala nový brusnicový lekvár, pretože ten sa hodil nie len na hermelín, ale úplne každému. Vznikla z toho vtipná prapuvídka, pretože Nike lekvár nikdy nechýbal.

Keď si začnem predstavovať obraz toho, ako to mohlo vyzerať, vidím skupinku ľudí opekajúcich okolo ohňa slaninky, klobásky a spekačky a mňa čakajúc na pahrebu, aby som si do nej hodila hermelín. V skutočnosti to však bolo tak, že som sa párkrát za leto dostala aj do čisto vegetariánskych opekačiek a cítila som sa vďačná, pretože som bola obklopená ľuďmi mne podobnými, medzi ktorými sme sa vzájomne inšpirovali. Vegetariánstvo otvára oči a v to leto som objavila aj čaro grilovanej kukurice! Dodnes top vecička, ktorú môžeš pokojne nastoknúť aj na ražeň!

Vegán na túre

Vegánske pochutinky z prírody

Počas leta všetko dozrieva, ako v našich záhradách, tak aj v prírode. Lesné plody nájdete na Slovensku úplne všade. Akurát je sezóna čučoriedok a pomaly dozrievajú aj brusnice. Lesné jahody a maliny sú už dozreté a chutia delikátne. Takto môžete nazbierať vitamínu C aj do zásoby. Ja som ich vyjedala cestou na zrub. Na zrube sme ostali viac dní a tak som si vytvorila zberačský ranný rituál. Každé ráno som sa vybrala na pole posiate čučoriedkami a pridala som si ich do ovsenej kaše. Ak pijete vegánske mliečka, na turistiku odporúčam práškovú verziu – ľahšia a spratnejšia. Osobne mám skúsenosti s bezlepkovou variantou http://www.aspsk.sk/rastlinne-napoje?start=4.  

Ten pocit, keď si vlastnými rukami nazbieraš prísadu do jedla je na nezaplatenie. Ješ ho potom s úplne inou emóciou, s vďačnosťou matke zemi. Už to viac nie je extra veľká čučoriedka kúpená v Tescu, zbytočne dovážaná z iného štátu, alebo kontinentu.

Keď máte raňajky vybavené, môžete sa obzrieť po prírodných maškrtách na obed či večeru. Na obe sa hodia huby, ktoré môžete v tomto období nájsť naozaj všade. Otázkou je, či si dokážete privstať ako správni hubári. My sme to nikdy nedokázali, ale párkrát sme spontánne natrafili na rodinku kuriatok, alebo nejaký ten suchohríb či plávku. Kuriatka a suchohríby sú jednoduché na rozpoznanie, s plávkou je to ťažšie, ale takisto je to výzva, pretože ste nútení naučiť sa viac. A ak plánujete v prírode tráviť stále viac času, určite vám nebude an škodu vedieť rozpoznávať huby. Pri hubárskych zázrakoch musím spomenúť pani, ktorú sme na našich potulkách stretli. Hovorili sme jej, že plánujeme zájsť na huby a ona vytiahla plátenú tašku a dala nám za hrsť čerstvo natrhaných kuriatok, vraj na praženicu. V prírode to proste funguje celé jednoduchšie. Človek by čakal, že je v nej nedostatok zdrojov, a treba si natrhať pre seba, ale je to presne naopak. Prírodní ľudia sa radi podelia, aj keď majú málo.

Polia sú bohaté vlastne na bylinky všetkých druhov. Veľmi dôležité je vedieť ich rozonať, no tak cesta nekončí. Každá bylinka je dobrá na niečo iné a keď si nimi nechceme viac uškodiť ako pomôcť, mali by sme začať študovať účinky každej byliny. V tomto roku som v prírode natrafila na amaranth (alebo láskavec), ktorý som sa rozhodla ešte predtým ako som ho videla v prírode pestovať na terase bratislavského bytu. Dá sa využiť ako zdravá náhrada pšenice. Tiež som sa naučila rozlišovať alchemilku, ktorá je veľmi prospešná najmä pre žienky. V záhrade som si natrhala žihľavu, ktorá pôsobí detoxikačne a ešte na jar som si nazbierala medvedieho cesnaku, z ktorého som vyrobila tinktúru. Toto však nie je ani desatina toho, čo nám príroda ponúka a ja som odhodlaná učiť sa viac darom prírody.

 

ŽIVÁ VODA

Na záver vegánskych pochutiniek musím spomenúť najväčší zázrak a dar v jednom – živú vodu. Vodu, ktorá vyviera netušiac odkiaľ, netušiac kam. Prúdi prírodou, prúdi v našom tele, prúdi celou zemeguľou. Keď som bežala dole kopcom, spontánne mi napadlo, že aj ľudia sú vlastne len také malé zemegule. Tak ako Zem, aj my sa skladáme z viac ako 70% vody. Nad týmto uvedomením som sa z behu dokázala nachvíľku zastaviť a pousmiať. Asi nikdy som sa necítila tak blízko prírode.

Keď po dlhšom pobyte v prírode prídete do mesta a ochutnáte mestskú filtrovanú vodu, nemáte chuť ani dopiť pohár. Voda z kohútika je prechlórovaná, obsahuje malé biele čiastočky. To sa vám v prírodných prameňoch nestane. Živá voda je len jedna!

 

TIPY na záver

Ak plánujete prenocovať v prírode, ideálne v nejakom zrube, odporúčam stránku http://boudy.info/mapa.php?txt=cz, kde nájdete všetky evidované zruby. Keď rozkliknete konkrétny zrub, zobrazí sa vám vybavenie. Zistíte či môžete očakávať napr. piecku, na ktorej si môžete uvariť lahodný vegánsky obed aj keby snežilo. Pre istotu je však vždy dobré mať so zebou plynový horák a sadu ešusov. Nebudete tak limitovaný priestorom ani terénom.

Ak si plánujete niečo v prírode uvariť, bolo by fajn mať so sebou strukoviny. Na tie v prírode nenatrafíte. Najlepším riešním pre mňa boli hŕstkové strukoviny, pretože sa skladali z niekoľkých druhov, alebo šošovica, pretože tej netreba dať tak veľa času vo vode. Cícer je na tom presne naopak. Tiež je dobré vybrať si prílohu, ktorá váži čo najmenej, ako napríklad ryža, alebo ryžové rezance sú určite ľahšie ako zemiaky. Na zemiačiky v pahrebe sa však aj ja sama ulakomím rada.

Vyhýbajte sa banánon, ak ich nedokážete zjesť pomačkané. Párkrát som to snimi skúsila, ale zbytočne zaberali veľa miesta v batohu, boli ťažké, a pomačkané mi ozaj nechutili. Zároveň, prečo na turistiku po Slovensku brať niečo z iného kraja… No jablká nie sú tiež najlepší nápad. Hoci nezmenia tvar, dajú sa zjesť aj obité a obsahujú veľmi prospešnú vlákninu, no oveľa rýchlejšie po nich vyhladneme. A to predsa na polceste na vrchol nechceme. V tomto prípade by som skôr odporučila zeleninu, taká uhorka či mrkva určite na tú chvíľu zaženie myšlienky hladu. Dobrý nápad je tiež mať po ruke balíček orieškov. Ja zvyknem kupovať ten mix, ktorý sa vtipne volá „Royal“. Je to taká vegánska verzia cukríkov, kde každý chutí inak. Načrieš do sáčku a nikdy nevieš, aký oriešok to bude 🙂 Zároveň netreba zabúdať na fakt, že od hladu by sme neumreli za tri hodiny ale skôr za tri dni, a preto sa na turistike netreba prepchávať. Organizmus si prirodzene začne brať zásoby usadených tukov a to zaručene nikomu z nás nebude na škodu.

Nežime, aby sme jedli, jedzme, aby sme žili!  🙂

Obed na zrube Partizán robený na piecke (ryžové rezance, hŕstka, tofu, mrkva, mladá fazuľka, cibuľka, korenie) podavané s bazovým sirupom, ktorý nechal nejaký dobrák na zrube 🙂 Ďakujeme!

Minulý rok vo Fínsku – moja prvá brusnica z prírody

Opekačka na zrube Kanada a najväčšia vegánska špecialita – grilovaná kukurica na ražni

Domáca tinktúra z vlastnoručne nazbieraného medvedieho cesnaku

Obedovečera na zrube Partizán – doma vypestovaná žltá cuketa plnená strukovainami, mladou fazuľkou a strúhanou mrkvou

 

 



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: