Víkend pod Tatrami

Víkend pod Tatrami

Cestujeme vlakom už štvrtú hodinu. Spoza okna vidieť čoraz väčšie a mohutnejšie obrysy kopcov. Zo zelenej pokrývky sa stáva skalnatá. Vysoké Tatry. Pozerám sa potajomky na pohľad mojej spolucestujúcej z Bieloruska. Usmieva sa a oči sa jej len tak ligocú. Sú to najväčšie kopce aké kedy vidí. Na Slovensko prišla pred dvoma dňami a prvé čo videla bola autobusová stanica. Už to bude len lepšie, hovorím si a verím, že si to vtedy želala aj ona.

Prestupujeme v Štrbe na zubačku, ktorou som nikdy predtým necestovala ani ja. Zastal tu čas. Drevené lakované sedačky mi však vôbec neprídu staromódne, práve naopak. Celá zubačka vytvára krásny autentický zážitok. Stúpame a ja sa začínam cítim ako turista, presne tak ako keď som milióny kilometrov za hranicami, no ešte o niečo lepšie. Som na Slovensku. V rodnej hrude. A som tu na to hrdá, aj keď zubačku šoféruje značne podgurážený šofér. Pýtam sa sama seba: „Prečo vôbec pije, keď premáva len cez lúčky posiate fialovými kvetmi?“

Vystupujeme na Štrbskom plese. Ona kraťase, ja kvetovanú sukňu a žabky. Je takmer 9 večer.  Znova sa cítim ako v zahraničí, kedy nevychytám to správne počasie. Čakáme na odvoz priamo na chatu, ktorý vďaka Bohu mešká. Môžeme si užiť krásny západ slnka, čerstvý horský vzduch a ja aj národnú hrdosť. V žiadnom období môjho života som nespoznávala za tak krátky čas toľko nádherných slovenských zákutí ako toto leto. A chcem ešte viac!

Na chate sú Španieli, Taliani, Francúzi, Bieloruska a Slováci. Všetkých nás spája Erasmus minulosť a určite sa budeme mať o čom porozprávať. Vo sne by mi však nenapadlo, že debatou č. 1 bude „Opekačka po slovensky“. Ako jediná vegánka z partie vysvetľujem zahraničným účastníkom výletu čo je ražeň, ako narezať špekačku a nastoknúť ju na ražeň. Vraj to videli len v amerických filmoch z Marshmallow. Áno,…áno! Jedine Bieloruska vie, o čo tu kráča. Uzatvárame to úvahou, že to asi bude iba východoeurópsky spôsob BBQ.

Ráno, lepšie povedané na obed odchádzame na turistický okruh Sliezsky dom a Hrebienok. Bola som tu asi pred piatimi rokmi, ešte so spolužiakmi zo strednej. Uvažujem ako sa majú, a ako čas plynie. Na turistických chodníčkoch zdravím desiatky turistov a zisťujem, že ani to nie je mimo Slovenska veľmi bežné. A ja to robím tak rada! Jeden úsmev, popranie krásnej turistiky, dokonca niekedy prehodenie aj pár slov v štýle odkiaľ kam idete. Malé Slovensko, každý každého pozná a keď nie, aj tak sme vlastne všetci z jednej dediny, a tak sa zdravíme J

Vysoké Tatry som si užila niekoľkonásobne viac, pretože som v angličtine musela vysvetľovať, že „pleso“ je slovenské špecifikum, pretože máme krásnu opekačkovú kultúru, pretože v slovenskej prírode sa nachádza bezplatná lekáreň, pretože máme otvorených a dobrosrdečných ľudí, pretože strapačky a guľáš, tradičné jedlá priamo zpod tatranského kopca nám doplnili sily, aby sme na minútu presne stihli vlak späť.

 

Ďakujem ti rodná hruda!



1 thought on “Víkend pod Tatrami”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: