Z Európy do Afriky

Z Európy do Afriky

Včera priletela Sky z Rumunska, aby sme dnes mohli odletieť na ďalší nami neobjavený kontinent, po ktorom sme obe odmalička túžili – Afriku. Pôvodne som si myslela, že aj Kambodža je v Afrike (to by som ju objavila už o tri roky skôr), ale nie je, a tak deň D prichádza až teraz. O 3 ráno, kedy musíme vstať, aby sme stihli prísť na Viedenské letisko a odletieť smer Marrakesh – stred Maroka, ale nie hlavné mesto. Z príprav na túto cestu viem, že tu tvorili Beatles, Yves Saint Laurent a ostatní doboví hipíci, ktorí popíjali berberskú whisky – mätový čaj a fajčili hašiš, aby sa tvorilo ešte lepšie…Poďme sa presvedčiť!

Po prílete nasadáme do Alsy (žiadnych 100 tabletov týždenne) – Marakášskej MHD č. 19, ktorá nás má zaviesť priamo do centra mesta, na veľkolepú Jeema El Fna. Šoférka je žena, a tak si hneď na úvod hovoríme, že tu moslimský vplyv asi nebude až taký silný. Za nami cupitajú traja hipíci, ktorí si slovenskou angličtinou pýtajú lístok na autobus. Títo traja prišli na psytrance festival, vraj priniesť viac farieb, tak si poprajeme veľa úspechov na našich cestách a po vystúpení na Jeema El Fna sme už opäť len ja a Sky.

 

Každé miesto v našom živote zanechá istú emóciu, ktorá je zhlukom všetkých zmyslov. Jeema je plná stánkov s ovocnými džúsmi, vôňou vonnej tyčinky, zvukom tarkúb a píštaliek, ktoré hypnotizujú kobry a zahalených žien, ktoré ti zaručene pohenujú ruku. Najprv zadarmo a potom aj za symbolickú cenu od 10 eur vyššie (Sky sa podarilo len za 10, počuli sme však aj o 35 eurovej henne, podotýkam, ktorú si ani nechcel). Potom chodíš po celom Maroku a cudzí ľudia si z teba robia srandu v štýle“ Ty si bol iste v Marakeshi, keď máš hento na ruke :D“.

Ešte na letisku sme si stihli stiahnuť mapy tohto mesta, a tak sa predierame od Jeemy cez celú medinu – staré mesto plné stánkov so všetkým od korení, cez zvieracie kože, pečivo, na ktorom si všetky muchy sveta prišli robiť párty, po obchody s látkami a berberskými „pyžamkami“, ako sme si ich podomácky nazvali. Oficiálne sa tieto dlhé jednoliate šaty pre mužov aj ženy nazývajú Jalbava a každá má kapucňu. V tme by si nevedel či ide o moslimku alebo člena kuklux klanu. Všade samé prepojenia….

Chvalabohu, že je pravé poludnie a že mapa funguje, pretože nás tu oslovujú domáci, ktorí nám chcú pomôcť nájsť našu tajnú úzku uličku, v ktorej by nás radi obrali o prvé marocké dirhamy, alebo ktovie čo ešte. Našťastie naše ubytovanie nájdeme bez problémov a cestou si ešte dohodneme návštevu neďalekého vodopádu na zajtra. Sme ubytované v riade – tradičnom ubytovaní pozostávajúce z niekoľkých poschodí a s dvorom s priamym svetlom uprostred. (Keď na Instagramoch nájdete fotky pri takých mozaikových studniciach a fontánach, väčšina je práve z takýchto riadov, nie z centra mesta).

Po ubytovaní sa prezlečieme do niečoho čo neurazí miestnu kultúru, no zároveň niečo, v čom nezhoríme, lebo predsa len, je 30 stupňov plus a sme v Afrike. Vyberáme sa na prvé tradičné jedlo tohto výletu, Tajine a Kuskus. Tajine je pomenovanie pre hlinenú misku kužeľovitého tvaru, v ktorej sa pečú rôzne druhy zelenín a Kuskus je …ach…na toto by mala napísať recenziu asi radšej Sky, lebo podľa mňa je to zelenina z vývaru s kuskusom, rovnako bez chuti, ako zeleninový vývar na Slovensku. V tomto čase sa tešíme, že miestne jedlo má veľa vegánskych variant, a bude čo objavovať (to sme však netušili, že budeme tieto dve jedlá jesť na striedačku až 4 dni).

Najedené objavujeme všetky pekné zákutia, ku ktorým nás dovedie mapa alebo Skajkina intuícia a pred zotmením sa vraciame do nášho riadu. Akurát stíhame moslimskú áriu, ktorá nám prekvapivo chýbala a ukladáme sa, pretože zajtra nás čaká celodenný výlet na Ouzoud Cascades, kde by mali byť divé opice a krásny kaskádový vodopád. Uvidíme, či to tak aj bude. 🙂



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


error

Páčil sa vám článok? Pozrite si o nás viac: